Biskup ThDr. Vasiľ Hopko- mučeník

Slávnostné prenesenie ostatkov biskupa - mučeníka  ThDr. Vasiľa Hopku

do Prešovského Katedrálneho chrámu Svätého Jána Krstiteľa

      V sobotu 20. septembra 2003 sa v Prešove na priestranstve pred Divadlom Jonáša Záborského uskutočnila slávnosť prenesenia relikvií blahoslaveného biskupa-mučeníka ThDr. Vasiľa Hopka. Slávnostným kazateľom bol prefekt Kongregácie pre východné cirkvi Jeho blaženosť Patriarcha Eminencia Ignace Moussa I. kardinál Daoud z Ríma. Archijerejskej svätej liturgii predsedal prešovský eparcha Mons. Ján Babjak SJ za účasti apoštolského nuncia na Slovensku arcibiskupa Mons. Henryka Józefa Nowackého. Túto liturgiu koncelebrovali aj biskupi Mons. John M. Kudrick, eparcha Parmy z USA; Mons. William C. Skurla, eparcha Van Nuy z USA; Mons. Djura Džudžar, apoštolský exarcha v Ruskom Keresture; Mons. Hlib Lončina, apoštolský vizitátor ukrajinských gréckokatolíkov v Taliansku; Mons. Milan Chautur CSsR, košický apoštolský exarcha; Mons. Milan Šášik CM, apoštolský administrátor mukačevský; Mons. ThDr. Ladislav Hučko, pražský apoštolský exarcha; Mons. Ján Hirka, emeritný prešovský biskup; Mons. Rudolf Baláž, banskobystrický biskup; Mons. Andrej Imrich, spišský pomocný biskup. Slávnosť začala o 08.30 hod. prenesením relikvií z biskupskej rezidencie do liturgického priestoru pred Divadlom Jonáša Záborského. O 08.40 hod. bohoslovci prešovského gréckokatolíckeho seminára v duchovnom programe predstavili životný profil blahoslaveného biskupa-mučeníka Vasiľa Hopku. Potom o 09.45 hod. nasledoval slávnostný sprievod asistencie, kňazov, biskupov z Katedrálneho chrámu sv. Jána Krstiteľa na miesto slávenia ďakovnej archijerejskej svätej liturgie sv. Jána Zlatoústeho, ktorá nasledovala o 10.00 hod. Na tomto priestranstve stál Gréckokatolícky kňazský seminár a Vysoká škola bohoslovecká, kde blahoslavený Vasiľ pôsobil ako špirituál a profesor. V liturgii Jeho blaženosť Patriarcha kardinál Daoud povedal:
     „Vysokodôstojní spolubratia biskupi, drahí kňazi, rehoľníci a rehoľníčky, bohoslovci a všetci veriaci milovanej Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku, mám veľkú radosť z tohto tak očakavaného stretnutia. Zo srdca pozdravujem Jeho exelenciu Apoštolského nuncia, spoločenstvo veriacich z Prešovskej eparchie s biskupom Jánom Babjakom a emeritným biskupom Jánom Hirkom a tiež veriacich z Košického exarchátu s biskupom Milanom Chauturom.
     Spolu s vami ďakujem Bohu a Otcovi nášho Pána Ježiša Krista za apoštolskú návštevu pápeža Jána Pavla II. v tejto krajine. Bol som s vami duchovne spojený: obrad bolo možné sledovať v priamom televíznom prenose a všetci videli vašu neobyčajnú účasť; počuli príťažlivý spev, zvlášť bohoslovcov z Prešova a z Košíc! Biskup Ján vyslovil formulu poďakovania Svätému Otcovi za blahorečenie biskupa Vasiľa Hopka a sestry Zdenky Schelingovej. Počas tejto liturgie cítime blízkosť práve týchto dvoch blahoslavených ako patrónov, ktorí sa za nás prihovárajú. Kríž im bol oporou v ťažkom, prenasledovaní. Pre nás sú žiarivými príkladmi vernosti Evanjeliu. Napriek neľútostným úskokom nikdy nezapreli vernosť Kristovi, katolíckej Cirkvi, pápežovi. Ich proces bol nespravodlivý a ich odsúdenie zlomyseľné. Podstúpili mučenie, pokorovanie, samotu a smrť. Ale kríž objatý s vierou bol pre nich cestou k životu a najvyšším dôkazom Božej lásky. To je ozvena slov Jána Pavla II., ktorá ešte znie v našich srdciach. Stojíme pred úctyhodnými relikviami pastiera: milovaná Prešovská cirkev si uchováva spomienku na jeho slovo, na jeho biskupskú službu, na svedectvo, ktoré vyvrcholilo v mučeníctve. Biskup Vasiľ opakuje každému zo svojich synov a dcér slová, ktoré zazneli počas slávnostnej beatifikácie: „Povzbudzujem ťa: nikdy sa nehanbí za Evanjelium! Stráž ho vo svojom srdci ako najcennejší poklad a z neho čerpaj svetlo a silu na každodennej púti života“ (homília Jána Pavla II. v Bratislave 14.9.2003). Každé mučeníctvo je povýšením Kristovho kríža: „Kríž je zasadený do zeme a zdalo by sa, že je ponorený do koreňov ľudskej zloby, no smeruje do výšky, ako ukazovák zameraný do neba, prst, ktorý ukazuje na Božiu dobrotu!“ (tamtiež). Áno, spolu s novým blahoslaveným chceme pozerať na Kristov Kríž, ktorý nám zjavuje Božiu lásku. Je to znak úbohosti človeka, ktorý priviedol Nevinného na popravisko, no stal sa ešte jasnejším znakom Božieho milosrdenstva: „kde sa rozmnožil hriech, tam sa ešte väčšmi rozhojnila milosť“! A pretože aj vy ste dokázali v tak ťažkých momentoch zachovať vernosť Kristovi, katolíckej Cirkvi a pápežovi, chcem prosiť blahoslaveného biskupa Vasiľa, aby táto vaša horlivosť vytrvala aj na ďalej.
     Sloboda bola znovu získaná, ale dnes tak ako v minulosti nie je ľahké byť autentickými kresťanmi. Často je oslavovaný štýl života, ktorý je ďaleko od Evanjelia. Spoločnosť, ktorá je niekedy unavená a zabúda na Boha, ponúka zvlášť deťom a mládeži vzory, ktoré sú v protiklade s kresťanstvom. Je nám predkladaná prítomnosť a budúcnosť akoby Boha nebolo! Život prežitý v egoizme a nie v láske k Bohu a k blížnemu. Prosme o dar viery, ktorá urobila mučeníkov neochvejnými, aby hlas kresťanského svedomia bol silnejší a presvedčivejší ako každá ponuka, ktorá je proti Evanjeliu. Prosme o dar nádeje. Nie nejakej všeobecnej nádeje, ale nádeje kresťanskej, „založenej na vzkriesenom Pánovi, ktorý opäť príde ako Vykupiteľ a Sudca a ktorý nás volá ku vzkrieseniu a k večnej odmene“ (Ján Pavol II. Ecclesia in Európa, str. 29). Z viery a nádeje bude prameniť kresťanská láska, jednota a solidarita. A vy budete môcť významne prispieť k budovaniu spolčeného dobra ako členovia Cirkvi a vášho milovaného národa. Európa očakáva od kresťanského Slovenska jeho nezastupiteľné svedectvo.
     Drahí bratia a sestry, pri tejto prvej návšteve Slovenska obdivujem hlboké kresťanské korene, ktoré urobili vašu krajinu takou krásnou. Ako emeritný patriarcha Sýrsko-katolíckej cirkvi a prefekt Kongregácie pre východné cirkvi, som veľmi potešený prítomnosťou takej starobylej a vznešenej východnej cirkvi v tomto národe. Počas stáročí ste chceli ostať verní dvojitému záväzku: - plnému spoločenstvu s Petrovým nástupcom, ktorý je viditeľným základom jednoty viery pre celú katolícku Cirkev; - plnej vernosti tradícii kresťanského Východu. Sú to dve tváre jedinej vernosti, za ktorú ste draho zaplatili a ktorá vytvára identitu vašej cirkvi. Vo vernosti Petrovi a východným koreňom spočíva istota vašej cirkevnej jednoty dnes i v budúcnosti. Vďaka tejto dvojitej vernosti významne prispejete k jednote kresťanov. „Ut unum sint“- „Da vsi jedino budut“ – to je modlitba Pána Ježiša k Otcovi, ktorá inšpirovala biskupské heslo a pôsobenie blahoslaveného Vasiľa Hopka! Je to želanie, ktoré vyjadrujem v modlitbe za vás: spojení s Pánom, spojení v Cirkvi a v spoločnosti. Na ceste ku stále pravdivejšej jednote s bratmi, ktorí majú ten istý krst.
     Z hĺbky srdca ďakujem za toto nezabudnuteľné stretnutie a zároveň vás povzbudzujem, aby ste vždy dôverovali Tomu, ktorý povedal: „Ja som Cesta, Pravda a Život“, len On, Pán Ježiš, má slová večného života. Sedembolestná Panna Mária osobitná patrónka vášho národa, vám pomôže odovzdať toto žiarivé tajomstvo novým generáciám. My ju vzývajme: Kráľovná mučeníkov, vzor viery a nádej, pros za nás teraz i vždycky! Na tvoj príhovor nech Pán obráti k nám svoju tvár a daruje nám svoj pokoj. Amen!“
      Na konci sv. liturgie sa veriacim prihovoril aj apoštolský nuncius na Slovensku Mons. Henryk Józef Nowacki týmito slovami:
      Eminencia, Jeho blaženosť, kardinál, prefekt Kongregácie pre východné cirkvi, drahí bratia v biskupskej a kňazskej službe, drahí bratia a sestry!
     „Buďte svätí, lebo ja som svätý“ (Lv 11, 44). Takto ustavične pozýva Boh človeka od okamihu, keď ho stvoril. Povolal ho ku svätosti, k večnému šťastiu a k tomu, aby človek navždy prebýval s Bohom. Počas dejín stále rástli v Cirkvi zástupy svätých a blahoslavených vyznávačov, mučeníkov, mužov a žien, pápežov, biskupov, kňazov, rehoľníkov, rehoľníčok i veriacich laikov.
     Medzi nich minulú nedeľu v čase svojej pastoračnej návštevy na Slovensku Svätý Otec Ján Pavol II. zaradil nových blahoslavených: gréckokatolíckeho biskupa, vášho rodáka, biskupa Vasiľa Hopka a sestru Zdenku Schelingovú z Kongregácie sestier svätého Kríža.
     Dnes sme sa zhromaždili pri pozostatkoch blahoslaveného biskupa Vasiľa Hopka, ktoré budú slávnostne prenesené do vašej katedrály. Dnes sú rovnako prevezené pozostatky sestry Zdenky Schelingovej do rehoľného Kostola Povýšenia svätého Kríža v nemocničnom areáli v Podunajských Biskupiciach. Teším sa spolu s celou Gréckokatolíckou cirkvou na Slovensku a blahoželám k novému blahoslavenému, ktorý sa bude spolu s blahoslaveným biskupom Pavlom Petrom Gojdičom osobitým spôsobom prihovárať za vás u Boha a vyprosovať potrebné milosti.
     Spolu so všetkými zhromaždenými na tomto mieste ďakujem Bohu za dar nového blahoslaveného. On je príkladom nezlomnej viery v Boha a hrdinskej lásky, ktorá sa nezľakla mučeníckej smrti. Lásky, ktorá je mocnejšia ako smrť. Mocou tejto lásky prekonal blahoslavený biskup Vasiľ tortúry, bitky a ponižovania. Človek môže druhého človeka zbaviť slobody, dať ho do okov, zosmiešniť, pokoriť, ale nie je schopný zabiť v ňom ducha, jeho dôstojnosť, jeho vieru a človečenstvo, lebo ony pochádzajú priamo od Boha, ktorý je Pánom ľudského života, a to jedine on, Stvoriteľ a Darca tohto života.
     „Ak pšeničné zrno padne do zeme a odumrie, prinesie veľkú úrodu“ (Jn 12, 24).
     Takým zrnom vhodeným do zeme, pošliapaným a pokoreným v očiach sveta sa stal biskup mučeník Hopko. Ale on ožil a dnes je uprostred nás. Jeho príklad nás oživuje, posilňuje, priťahuje k Bohu a pozýva do neba. Vďaka jeho mučeníckej smrti sa gréckokatolícka cirkev stala ešte mocnejšou, bohatšou a svätejšou. To je ovocie zrna, ktoré odumrelo, aby iným dalo život.
     Blahoslavený biskup Vasiľ Hopko je pre nás všetkých veľkou výzvou. Veď my sme dnes neprišli na toto miesto obdivovať jeho hrdinský kresťanský a kňazský život, ale prišli sme sa posilniť jeho vierou a jeho láskou. Prišli sme sa od neho učiť milovať Boha viac ako všetko ostatné, viac ako vlastný život. Jeho hlas je zosúladený s hlasom Božím a pozýva nás: „Buďte svätí“.
     Keď dnes hovoríme o svätosti, musíme si dať otázku, čo máme robiť, aby sme tú svätosť dosiahli. Čo máme robiť, aby sa naše domovy, školy, pracoviská, dediny a mestá, ba celá naša krajina stali príbytkami ľudí svätých, ktorí svojou dobrotou, láskou, milosrdenstvom, svedectvom každodenného života a vernosťou Kristovmu učeniu vplývajú na okolie? Čo máme robiť, aby pribúdalo dobroty a ubúdalo zloby, aby bolo viac starostlivosti o človeka a o jeho práva?
     Potrebné je len jedno: aby sa v ľudských srdciach udomácnila túžba po svätosti, ktorá stvárňuje nielen súkromný život, ale ovplyvňuje podobu celej spoločnosti. Svätý Otec v Liste rodinám napísal, že „prostredníctvom rodín plynú dejiny človeka, dejiny spásy ľudstva. Rodina je postavená do stredu veľkého zápasu medzi dobrom a zlom, medzi životom a smrťou, medzi láskou a tým, čo sa prieči láske“ (GRS 23).
     Spolu s blahoslaveným biskupom Vasiľom vás všetkých prosím: Každá slovenská rodina nech zachová vernosť Kristovi. Ostávajte v Kristovi, aby on ostával vo vás. Nedovoľte, aby vo vašich srdciach, v srdciach matiek a otcov, v srdciach synov a dcér, zhaslo svetlo svätosti. Nech lesk tohto svetla stvárňuje budúce pokolenia svätých na slávu Božieho mena. Dnešný svet azda omnoho viac než pred rokmi potrebuje svätých otcov a sväté matky. Verím, že ešte stále vám v srdciach znie hlas Svätého Otca, ktorý nás pozýval, aby sme boli verní Kristovi a verní jeho náuke. Pozýval nás, aby sme obnovili svoje obyčaje, aby sme si počínali ako skutoční kresťania. Vernosť Kristovi znamená svätosť života. Blahoslavený biskup mučeník Vasiľ bol verný Bohu až do konca, a preto sa stal pre nás príkladom svätosti.
Bratia a sestry, na orodovanie blahoslaveného Vasiľa prosme Boha o dar svätosti, prosme o dar dôstojného a verného života.

      Po tomto jeho príhovore nasledovali ešte pozdravy a záverečné slová Mons. Jána Hirku, prešovského emeritného biskupa; Mons. Hliba Lončina, apoštolského vizitátora ukrajinských gréckokatolíkov v Taliansku, ktorý zídených veriacich pozdravil v mene Jeho Eminencie Mons. Ľubomíra kardinála Husara, vrchného arcibiskupa ukrajinských gréckokatolíkov z Ľvova, a prešovského eparchu Mons. ThDr. Jána Babjaka SJ. Slávnosť pokračovala sprievodom do katedrálneho chrámu sv. Jána Krstiteľa, kde boli prenesené relikvie blahoslaveného biskupa-mučeníka Vasiľa Hopka. Na záver zaznel chválospev „Sláva na výsostiach Bohu“. Relikvie blahoslaveného boli vyložené v lodi chrámu až do 21.45 hod. O 22.00 hod. bol sarkofág s relikviami uložený k verejnej úcte do oltára v kaplnke sv. apoštolov Petra a Pavla v katedrálnom chráme sv. Jána Krstiteľa za prítomnosti prešovského eparchu Mons. Jána Babjaka SJ, predstavených kňazského seminára, bohoslovcov, rehoľných sestier a veriacich. Bola to jedinečná chvíľa nielen pre gréckokatolícku cirkev, ale pre celú katolícku cirkev, o ktorej jednotu sa snažil blahoslavený mučeník Vasiľ. V ťažkých časoch zachoval vernosť Kristovi a Cirkvi. Je to veľmi živá výzva pre každého z nás, aby sme neoddeľovali Cirkev od Ježiša Krista. Blahoslavený biskup-mučeník Vasiľ je pre nás vzorom človeka, ktorý miloval Cirkev a mal jej ducha. Osoba biskupa Hopka je príkladom pokory, svätosti a veľkého utrpenia. Nikdy nehľadal slávu. Vedel milovať a odpúšťať. Veľmi rýchlo zabudol na všetky príkoria a nikdy nepoznal, čo je to pomsta. Obdivuhodná bola jeho láska k Svätému Otcovi, k východnému obradu a k svojmu ľudu. Bol to človek modlitby. V posledných rokoch svojho života jeho ústa stále šeptali modlitby.
     Podobne ako blahoslavený biskup-mučeník Pavol Peter Gojdič OSBM, aj blahoslavený vladyka Vasiľ Hopko zomiera ako 72 ročný. Akoby aj táto nepatrná skutočnosť chcela potvrdiť, že obaja veľkí gréckokatolícki biskupi si vybrali tú istú Cestu – Ježiša Krista, vernosť ktorému dokázali vernosťou Cirkvi.

Článok prebraný zo stránky www.grkatpo.sk